Generál Choi Hong Hi – zakladateľ TAEKWON-DO
Vo veku 12 rokov bol vylúčený zo školy, pretože agitoval proti japonským úradom, ktoré v tej dobe okupovali Kóreu. Toto vylúčenie podnietilo mladého Choia, aby vstúpil do hnutia Kwang Chu (Študentské hnutie za nezávislosť).
Po vylúčení zo školy poslal otec malého Choia študovať kaligrafiu k jednému z najslávnejších kaligrafov v Kórei pánu Han Il Dong. Majster Han okrem svojej dokonalej znalosti kaligrafie bol i majstrom starého kórejského umenia boja Taek Kyon. Učiteľ bol veľmi znepokojený slabou telesnou kondíciou svojho žiaka a tak sa pustil do Choiovho tréningu, aby vďaka tvrdému cvičeniu, ktoré Taek Kyon vyžaduje, zdokonalil svoje telo.
V roku 1937 bol Choi poslaný do Japonska, aby tam získal ďalšie vzdelanie. Krátko pred odchodom sa však zaplietol do vášnivej hádky so slávnym bojovníkom Hou, ktorý mu sľúbil, že ho pri ďalšom stretnutí roztrhá na kusy. Toto bol zrejme jeden z najväčších impulzov, ktorý ho podnietil k hlbšiemu tréningu bojových umení. V japonskom Kjôtu Choi vyhľadal kórejského učiteľa karate majstra Kima a začal sa svedomito učiť všetko, čo malo akúkoľvek súvislosť s využitím tela pre boj. Za dva roky dosiahol prvý čierny opasok a začal sa pohrávať s myšlienkou vytvorenia nových techník, ktoré by boli spojením všetkých jeho skúseností s bojovými umeniami.
Nasledovalo obdobie jeho najväčšieho duševného a telesného tréningu, prípravná škola, stredná škola a nakoniec univerzita v Tokiu. V tej dobe Choi ešte viac zintenzívnil tréning a pokusy s jeho novými technikami viedli až k dosiahnutiu druhého čierneho opasku. Po dosiahnutí 2. Danu začal Choi vyučovať v YMCA v Tokiu.
Choi nezabudol na sľub zápasníka Hou a tak v meste nebol jeden stĺp, do ktorého by neudrel alebo nekopol, aby videl, ako sa medené drôty na ňom na protest otriasajú. Predstavoval si, že toto sú tie techniky, ktoré by použil, aby sa ubránil zápasníkovi, keby sa pokúsil splniť svoj sľub.
S vypuknutím druhej svetovej vojny bol Choi nútený vstúpiť proti svojej vôli do japonskej armády. V službe v kórejskom Pyongyangu, kam sa ako vojak dostal, sa angažoval v boji za nezávislosť Kórei a v dôsledku toho bol uväznený vjaponskom väzení. Aby zmiernil nudu, začal Choi cvičiť svoje bojové umenie v osamelosti svojej cely. Za krátky čas sa stali jeho spoluväzeň a žalárnik jeho prvými žiakmi. Nakoniec sa stal dvor väznice gigantickou telocvičňou.
Oslobodenie Kórei v auguste 1945 zachránilo Choia od zostávajúcich siedmych rokov väzenia.
Po prepustení z väznice odišiel do Soulu. V januári nasledujúceho roku bol Choi menovaný podporučíkom novej Kórejskej armády – táto udalosť je hlavným bodom v realizácii sna mladého podporučíka vytvoriť kórejské armádne bojové umenie.
V roku 1953 sa stal Choi Hong Hi autorom prvej oficiálnej knihy o kórejskej výzvednej službe a stal sa hlavným organizátorom 29. pechotnej divízie v Che Ju, ktorá sa nakoniec stala najväčšou špičkou armádneho Taekwon-Do. V tom roku založil prvú telocvičňu Oh Do Kwan (Telocvičňa mojej cesty), kde rozvinul svoje skúsenosti z bojových umení v nový bojový systém Taekwon-Do. V druhej polovici toho istého roku viedol najväčšiu civilnú školu v Kórei Chon Do Kwan a bol povýšený na brigádneho generála.
Rok 1955 bol najväčším medzníkom v histórii Taekwon-Do. Na popud generála Choia sa dňa 11. apríla zišiel výbor zostavený z historikov, majstrov bojových umení, športových a kultúrnych činiteľov a vládnúcich prominentov, aby schválili oficiálny názov pre nové bojové umenie a uznali mu národný status. Na návrh samotného tvorcu mu bol oficiálne schválený názov Taekwon-Do. Deň 11. apríl roku 1955 vošiel do dejín sveta ako deň zrodenia nového bojového umenia.
V priebehu roku 1955 rozšíril energický generál Taekwon-Do na univerzity a armádne centrá v celej Kórei. Jedným z hlavných stredísk nového umenia sa stal 3. vojenský okruh v Tae Jon. V roku 1959 sa Taekwon-Do rozšírilo za štátne hranice. Otec Taekwon-Do a 19 nositeľov čierneho opasku cestovali po Ďalekom východe. Turné malo veľký úspech. Diváci boli ohromení brilantnosťou techník. V tomto roku bol generál Choi dosadený na dve významné miesta: prezident novo vzniknutej Kórejskej asociácie Taekwon-Do a zástupca veliteľa 2. armády v Tae Gu.
Behom roku navštevoval aj kurz pre zoznámenie sa s modernými zbraňami v Texase. Navštívil okrem iného Karate Club Joon Rhee’s v San Antoniu. Autor tu získal cvičencov pre svoje bojové umenie. Joon Rhee sa stal prvým inštruktorom Taekwon-Do v Amerike. To znamenalo počiatok Taekwon-Do v Spojených štátoch. Choi sa vrátil do Kórei ako riaditeľ spravodajstva kórejskej armády. Nadlho potom prijal vedenie Veliteľstva ozbrojených vozidiel, letectva a radistov. Roky 1961 a 1962 boli rokmi dozrievania ako Choiovej vojenskej kariéry, tak i Taekwon-Do. Generál Choi velil najväčším vojenským výcvikovým strediskám v zemi a znovu velil taktiež 6. armádnemu zboru. Taekwon-Do sa šírilo ako stepný požiar nielen medzi kórejskými vojakmi a civilistami, ale aj medzi vojakmi 7. pechotnej US divízie, ktorá bola pod jeho prevádzkovou správou. Prostredníctvom jeho študentov bolo toto umenie zavedené i v najväčšej vojenskej akadémii na svete, vo West Point.
V roku 1962 bol Choi menovaný veľvyslancom v Malajzii, kde ako obetavý misionár Taekwon-Do rozšíril nové bojové umenie. V roku 1963 bola založená Malajská asociácia Taekwon-Do po veľkej ukážke na žiadosť ministerského predsedu Tunka Abdul Rhaman, ktorá sa konala na štadióne Merdeka.
Vo februári 1965 bol veľvyslanec Choi, dvojhviezdičkový generál vo výslužbe, menovaný vládou Kórejskej republiky, aby viedol misiu dobrej vôle do Západného Nemecka, Talianska, Turecka, Spojených arabských emirátov, Malajzie a Singapuru. Táto cesta je z hľadiska histórie Taekwon-Do významná tým, že Choi Hong Hi prvýkrát prehlásil toto umenie za národné bojové umenie Kórei.
Vďaka tejto akcii boli v menovaných krajinách založené asociácie Taekwon-Do.
V roku 1966 sa splnil ďalší sen mladého slabého študenta kaligrafie. 22. marca založili Medzinárodnú federáciu Taekwon-Do asociácie Vietnamu, Malajzie, Singapuru, Západného Nemecka, Turecka, Talianska, Spojených arabských emirátov a Kórei. Generál Choi sa stal prezidentom.
V roku 1968 navštívil autor Francúzsko ako vedúci delegácie kórejskej vlády, aby sa zúčastnil sympózia Consul International Sports Military, ktoré sa konalo v Paríži. Na programe bolo hlavným bodom Taekwon-Do. Delegáti z 32 krajín boli svedkami exhibície Taekwon-Do skupinou inštruktorov. V tom istom roku bola založená asociácia Taekwon-Do Spojeného kráľovstva a autor navštívil Španielsko, Holandsko, Kanadu, Belgicko a Indiu s nádejou na rozšírenie Taekwon-Do. Keď sa Choi vrátil do Kórei, bola mu vládou Kórejskej republiky udelená Sport Research Award (cena za výskum v športe) za jeho obetavú prácu pre kórejské bojové umenie.
V roku 1969 prešiel Choi Juhovýchodnú Áziu, aby osobne preskúmal pripravenosť každej krajiny pre prvý ázijský turnaj v Taekwon-Do, ktorý sa konal v septembri v Hong-Kongu. Ihneď po turnaji podnikol autor svetoznámu cestu po 20 krajinách cez Juhovýchodnú Áziu, Kanadu, Európu a Stredný Východ. Na každom mieste, ktoré navštívil, viedol gen. Choi samozrejme semináre pre medzinárodných inštruktorov a pomohol rozšíriť a sformovať Medzinárodnú federáciu Taekwon-Do.
V roku 1971 navštívil Choi druhý ázijský turnaj v Taekwon-Do konaný na štadióne Negara v Malajzii. Bol zahájený preslovom ministerského predsedu Tun Abdul Phajak a ukončený prítomnosťou Ich Veličenstiev. V priebehu týchto ciest sa autor zaujímal o rozvoj Taekwon-Do medzi mládežou. Prezident Medzinárodnej federácie Taekwon-Do bol nápomocný pri zavádzaní Taekwon-Do na mnohých univerzitách v Európe, Amerike a Strednom a Ďalekom Východe. Svetové turné v roku 1972 bolo významné tým, že Choi mal príležitosť predstaviť Taekwon-Do vedúcim činiteľom týchto štátov: Bolívie, Dominikánskej republiky, Haiti a Guatemaly. V tomto roku presťahoval Choi ústredie Medzinárodnej federácie Taekwon-Do s jednomyseľným súhlasom členských krajín do Toronta v Kanade, pretože uvažoval o eventuálnom rozšírení tohto umenia do krajín východnej Európy.
V novembri a decembri tohto roku viedol 4. medzinárodný exhibičný tím Taekwon-Do, ktorý sa skladal z 10 najlepších svetových inštruktorov. Turné viedol cez Jamajku, Curacao, Kostariku do Kolumbie, Venezuely a Surinamu. Koncom roku 1975 navštívil generál Choi Švédsko a Grécko, aby tam usporiadal semináre. V polovici roku 1976 navštívil Irán, Malajziu, Indonéziu a Európu. V novembri toho istého roku zahájil prvé majstrovstvá Európy v Taekwon-Do, ktoré sa konali v Amsterdame.
V septembri roku 1977 navštívil zakladateľ Taekwon-Do Malajziu, Nový Zéland a Austráliu, nasledovala schôdzka v Tokiu, na ktorej verejne napadol juhokórejského prezidenta Park Jung Hee, ktorý využíval Taekwon-Do pre svoje politické ciele. Koncom roku odcestoval do Švédska a Dánska, aby tam pomohol pri formovaní ich národných asociácií Taekwon-Do. V máji 1978 navštívil Choi Malajziu, Pakistan, Keňu a Južnú Afriku v sprievode Ree Ki Ha. V tomto roku viedol 5. medzinárodný exhibičný tím Taekwon-Do, ktorý pozostával z majstrov Choi Chang Keun, Rhee Ki Ham Park Jung Tae a Liong Wai Meng, do Švédska, Poľska, Maďarska a Juhoslávie.
V júni 1979 bola v Oslo v Nórsku vytvorená Celoeurópska federácia Taekwon-Do (AETF). Po tejto historickej udalosti navštívil generál Choi Švédsko, Dánsko, Západné Nemecko, Francúzsko a Grónsko v sprievode Khan Sun a Rhee Ki Ha. V novembri toho istého roku viedol 6. medzinárodný exhibičný tím Taekwon-Do pozostávajúci z Kim Jong Chan, Choi Chang Keun, Rhee Ki Ha, Park Jung Tae, Lee Jong Moo, Chung Kwang Duk, Kim Suk Jun a Michaela Cormacka do Argentíny.
Rok 1980 bol pre otca Taekwon-Do skutočne nezabudnuteľný. Ako preňho osobne, tak pre budúcnosť jeho umenia. On a 15 jeho študentov, vrátane jeho syna Choi Hong Hwa, podnikli monumentálnu cestu do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Bolo to prvýkrát, kedy bolo Taekwon-Do predvedené ľudu Severnej Kórei, rodiska generála Choia.
V novembri toho istého roku sa konali v Londýne celoeurópske majstrovstvá v Taekwon-Do, ktorých sa zúčastnilo 18 krajín.
V januári 1981 uskutočnil Choi návštevu Grónska a Austrálie v sprievode Choi Chang Keun a zahájil prvé majstrovstvá pacifickej oblasti v Taekwon-Do. V tejto dobe pomáhal formovať Juhopacifickú federáciu Taekwon-Do, takisto ako Austrálsku federáciu Taekwon-Do. V júni toho istého roku viedol 8. medzinárodný exhibičný tím Taekwon-Do do Tokia v Japonsku. V októbri usporiadal v Kórejskej ľudovodemokratickej republike seminár pre zakladajúcich členov Taekwon-Do a v novembri hrdo predstavil spojený tím Taekwon-Do, zložený z inštruktorov zo Severnej a Južnej Kórei, na mítingu nazvanom Kresťanskí vodcovia Severnej a zámorskej Kórei, ktorý sa konal vo Viedni v Rakúsku.
V januári 1982 vytvoril prezident Medzinárodnej federácie Taekwon-Do Severoamerickú federáciu Taekwon-Do v Toronte v Kanade. V tomto roku mohol konečne autor uskutočniť svoj dlho očakávaný sen (od roku 1967). V Japonsku bola otvorená hala pre Taekwon-Do. V spoločnosti majstra Park Jung Tae tiež viedol semináre v Puerto Rico (júl).
Behom mesiacov októbra a novembra podnikol turné po Grónsku, Spojenom kráľovstve (Veľkej Británii), Západnom Nemecku, Rakúsku, Dánsku, Poľsku, Maďarsku, Juhoslávii, Československu, Fínsku v sprievode majstrov Han Sam Soo a Park Jung Tae, aby tam podporili Taekwon-Do. Navštívili aj prvé medzikontinentálne majstrovstvá v Taekwon-Do, ktoré sa konali v novembri v Québecu v Kanade a druhý celoeurópsky šampionát v Taekwon-Do konaný v decembri v Neapoli v Taliansku. V januári 1983 navštívil Choi Colorado v USA v sprievode majstra Lee Suk Hi, prezidenta Severoamerickej federácie Taekwon-Do, aby udelili Charlesovi E. Serrefovi, prezidentovi US federácie Taekwon-Do, 7. majstrovský stupeň. Behom mesiacov marca, apríla a mája navštívil Santa Barbaru v Kalifornii, Európu a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, aby mohol urobiť poslednú malú prípravu pre vydanie jeho celoživotného diela – Encyklopédie Taekwon-Do.
K rozšíreniu Taekwon-Do ako medzinárodného bojového umenia došlo v relatívne krátkej dobe, a to vďaka mnohým faktorom. Zlá súčasnej spoločnosti (morálna korupcia, materializmus, sebectvo atď.) vytvorili duchovné vákuum. Taekwon-Do bolo schopné kompenzovať prevládajúci zmysel pre prázdnotu, nedôveru, úpadok nedostatok odvahy. Navyše, boli to kruté časy, kedy ľudia cítili potrebu prostriedkov pre svoju ochranu a nadradenosť techník Taekwon-Do bola široko-ďaleko uznávaná. Moje sociálne postavenie, výhoda, že som zakladateľ Taekwon-Do a zdravie, ktoré mi dal Boh, tiež prispeli k rýchlemu rastu Taekwon-Do vo svete. Moja angažovanosť v bojových umeniach mi veľmi pridala na zdraví, ktoré som dostal od Boha. Narodil som sa útly a slabý a môj učiteľ kaligrafie ma povzbudzoval, aby som sa v pätnástich rokoch učil Taek Kyon. V roku 1938, pár dní predtým než som mal odísť z Kórei študovať do Japonska som bol zapletený do neočakávaného incidentu, ktorý mi sťažil návrat domov bez rizika odvety. Pokým som bol v Japonsku, predsavzal som si, že sa stanem držiteľom čierneho opasku v Karate. Cítil som, že schopnosti, ktoré potrebujem, sú dostatočnou ochranou proti tým, ktorí by sa mohli snažiť uškodiť mi. Nielen že som sa mohol vrátiť do Kórei, ale následne som zahájil národné oslobodenecké hnutie, známe ako Pyongyang Student Soldier’s Incident. Ako toľko vlastencov v dlhej ľudskej histórii, moja činnosť vyvolala rozhorčenie tých, čo boli pri moci. Bol som na čas uväznený v japonskom vojenskom väzení. V januári 1946 som bol menovaný podporučíkom novej armáde Kórejskej republiky a zaradený do 4. pešieho oddielu v Kwangju v provincii Cholla Namdo ako veliteľ skupiny. Začal som svojich vojakov učiť Karate ako prostriedok fyzického a duševného výcviku. V tej dobe som si uvedomil, že potrebujeme vyvinúť vlastné bojové umenie, duchovne i technicky lepšie ako japonské Karate. Pevne som veril, že jeho učenie v celej zemi by mi umožnilo splniť sľub, ktorý som dal svojim trom kamarátom, ktorí so mnou sedeli vo väzení v Japonsku. Hovoril som: “Dôvod, prečo naši ľudia takýmto spôsobom trpia v rukách Japoncov je, že naši predkovia zlyhali v rozumnom vládnutí.”
“Vykorisťovali ľud a nakoniec stratili zem, ktorá sa dostala pod cudziu nadvládu. Ak niekedy znovu získame slobodu a nezávislosť, nedovoľme, aby sme sa stali vládcami ľudu. Namiesto toho sa zasväťme radiť tým, ktorí vládnu.” S touto túžbou v mysli som začal od marca toho roku systematicky vyvíjať nové techniky. Do konca roku 1954 som takmer dokončil základy nového bojového umenia Kórei a 11. apríla 1955 dostalo meno Taekwon-Do. Čo sa týka duchovnej úrovne, je Taekwon-Do odvodené od tradičných etických a morálnych zásad orientu a, samozrejme, od mojej osobnej filozofie. Aj keď som vysoký iba 5 stôp, som na seba pyšný, že žijem v striktnom súlade so svojím morálnym presvedčením. Bez strachu som sa snažil bojovať na strane spravodlivosti. Verím, že som bol toho schopný iba vďaka úžasnej sile a neskrotnému duchovi, čo mi vštiepilo Taekwon-Do.
Fyzické techniky Taekwon-Do sú založené na zásadách modernej vedy, zvlášť na Newtonovej fyzike, ktorá nás učí, ako vyrobiť maximálnu silu. Zahrnuté boli aj taktiky vojenského útoku a obrany. Rád by som objasnil, že i keď Karate a Taek Kyon boli počas môjho výskumu použité pre referencie, základné teórie a zásady Taekwon-Do sú úplne odlišné od zásad a teórií iných bojových umení vo svete. V marci 1959 som viedol armádny demonštračný celok Taekwon-Do na jeho zahraničnom turné. Navštívili sme južný Vietnam a Taiwan. Bola to prvá takáto návšteva v histórii Kórei. Pri tejto príležitosti som obnovil svoje rozhodnutie nechať môj osobný odkaz svetu vo forme Taekwon-Do a formuloval som nasledovné základné myšlienky pre cvičencov Taekwon-Do:
1. Rozvojom čestnej mysle a odolného tela získame sebadôveru stáť za každých okolností na strane spravodlivosti.
2. Spojíme sa so všetkými ľuďmi v spoločné bratstvo, bez ohľadu na náboženstvo, rasu, národné alebo ideologické hranice.
3. Budeme sa venovať budovaniu mierumilovnej ľudskej spoločnosti, v ktorej prevažuje spravodlivosť, morálka, dôvera a humanizmus.
Taktiež som sa rozhodol venovať sa celosvetovej propagácii Taekwon-Do v úprimnej nádeji, že sa postará o prostriedky, vďaka ktorým bude možné zjednotenie rozdelených polovíc mojej rodnej zeme. Môj výskum Taekwon-Do postupoval v dvoch častiach – duchovná disciplína a technická dokonalosť. Pretože ľudský duch patrí do oblasti metafyziky, nie je ľahké popísať to, čo myslím pod duševnou disciplínou. Človek sa nemôže dotknúť, vidieť alebo počuť dušu človeka. Je to širšie a hlbšie než čokoľvek, čo sme schopní vnímať. Z tohoto hľadiska som ja sám len ďalším študentom, ktorý sa zúčastňuje pokračujúceho a nikdy nekončiaceho procesu učenia.
Definoval som duchovné rozmery Taekwon-Do ako spojenie sa s myšlienkami Taekwon-Do a dosiahnutie a porozumenie úplného významu každej zo zostáv Taekwon-Do. Ak sa považujeme s Taekwon-Do zajedno, budeme si ho vážiť tak, ako si vážime svoje vlastné telo a nikdy nezneužijeme Taekwon-Do nečestným spôsobom.
Názvy zostáv sú odvodené od najslávnejších ľudí, ktorí existovali v takmer 5000-ročnej histórii Kórei. Správne porozumenie zostavám nevyhnutne vedie k uvedomeniu si, že Taekwon-Do je bojové umenie, ktoré môže byť použité iba pre sebaobranu a len v záujme spravodlivosti.
História Kórei obsahuje nejeden prípad, kedy boli jej ozbrojené sily využité na inváziu k susedom alebo pre ďalšie účely okrem obrany národa.
V technickej oblasti som vytvoril širokú rozmanitosť techník, ktoré môžu byť použité takmer vo všetkých situáciách. Zakladajú sa na nasledujúcich zásadách:
1. Všetky pohyby by mali byť navrhnuté tak, aby vyprodukovali maximálnu energiu v súlade s vedeckými vzorcami a princípom kinetickej energie.
2. Zásady techník by mali byť také jasné, že i tí, ktorí nepoznajú Taekwon-Do, budú schopní rozlíšiť správny a nesprávny pohyb.
3. Vzdialenosť a uhol každého pohybu by mali byť presne definované, aby bolo možné docieliť účinnejší útok a obranu.
4. Účel a spôsob každého pohybu by mal byť jasný a jednoduchý, aby bolo možné urýchliť postup učenia sa.
5. Mali by byť vyvinuté racionálne vyučovacie metódy, aby radosť z učenia Taekwon-Do mohol využívať každý, mladý či starý, muž alebo žena.
6. Mali by byť navrhnuté spôsoby správneho dýchania, zvyšujúce rýchlosť každého pohybu a znižujúce únavu.
7. Útok by mal byť možný proti každému životne dôležitému miestu tela a mali byť možné brániť sa proti všetkým variantom útoku.
8. Každý útočný prostriedok by mal byť jasne definovaný a zdravo založený na stavbe ľudského tela.
9. Každý pohyb by mal byť ľahko dokázateľný, aby sa študenti mohli z Taekwon-Do radovať ako zo športu a rekreácie.
10. Zvlášť by sa malo vziať do úvahy podporenie dobrého zdravotného stavu a predchádzanie úrazom.
11. Každý pohyb by mal byť harmonický a rytmický, aby bolo Taekwon-Do esteticky pôvabné.
12. Každý pohyb v zostave musí vyjadrovať osobnosť a duševný charakter osoby, podľa ktorej je pomenovaná.
Zotrvanie na týchto základných zásadách je to, čo robí Taekwon-Do bojovým umením, estetickým umením, vedou a športom.
Miesto posledného odpočinku tvorcu a prezidenta Taekwon-Do generála Choi Hong Hi (* 9.11.1918, † 15.6.2002 o 20.35 hod) na cintoríne vlasteneckých mučeníkov v hlavnom meste Kórei v Pyongyangu. 100 dní po jeho smrti, teda 22.9.2002 sa uskutočnila veľká spomienková akcia.
